Prvou konštrukciou, ktorú si popíšeme bude legendárna československá funkčná replika celosvetovo známeho, až kultovného mikropočítača ZX Spectrum od firmy Sinclair, ktorý svojim uvedením na trh poriadne rozčeril dovtedy pomerne pokojné vody trhu s osobnými a domácimi počítačmi. A to jednak svojou kompaktnosťou, na tú dobu nebývalými možnosťami (relatívne veľká operačná pamäť, farebná grafika, zabudovaný výkonný programovací jazyk Basic), ale hlavne svojou mimoriadne priaznivou cenou, čo z neho takmer okamžite urobilo jedného z najdominantnejších hráčov na tomto trhu. Obrovské množstvo programov, ktoré pre tento mikropočítač (a jeho nasledníkov) vznikli – či už sa jedná o hry, alebo aj aplikačné programy – túto jeho dominanciu len potvrdilo.
Ale poďme už na samotný MISTRUM. Konštrukcia tohoto počítača bola zverejnená v časopise Amatérské Radio pro konstruktéry (modré) č.1/1989. Konštruktérmi tohto výnimočného klonu sú Ing. Milan Pražan a Jaromír Mynařík. V samotnom časopise nájdeme vyčerpávajúci popis funkčnosti predlohy pre Mistrum – teda mikropočítača ZX Spectrum. Táto analýza výborne poslúžila autorom na skonštruovanie klonu, ktorý síce na rozdiel od originálu obsahuje podstatne viac obvodov, avšak nakoľko obsahuje len súčiastky, ktoré boli v tej dobe dostupné v maloobchodnej sieti predajní Tesla, alebo sa dali kúpiť na inzerát, obchádzal katastrofálny nedostatok základných súčiastok a taktiež obišiel kľúčovú súčiastku pôvodného Spectra – obvod ULA, ktorý bol v tej dobe v podstate nezohnateľný.
MISTRUM nie je úplným klonom ZX Spectra, nakoľko (ako sa dozvieme v spomínanom článku), náhrada ULA nie je úplná a využíva trošku inú stratégiu pri prístupe do Video RAM, čo na jednej strane umožnilo použiť dynamické pamäte RAM 4164 aj s vyššou prístupovou dobou (nakoľko čítanie videoinformácií za vykonáva zo statickej RAM s kapacitou 8kB, ktorá bola za týmto účelom do systému pridaná) a na druhej strane prinieslo asi 3% zvýšenie výkonu počítača, nakoľko nie je nutné tak často “brzdiť” procesor, keďže sa znížil možný počet konfliktov pri prístupe do Video RAM. Celý mechanizmus je veľmi dobre popísaný v pôvodnom článku a nebudeme ho tu teraz rozoberať.
Táto výhoda má jednu malú nevýhodu – rôzne demá, ktoré vyžadujú exaktné časovanie pôvodnej konštrukcie a počítajú s ním, bežia tiež troška rýchlejšie a tým pádom rôzne zložito časované grafické efekty nevyzerajú celkom tak, ako to autori týchto programátorských zázrakov plánovali.
Srdcom mikropočítača je mikroprocesor Z-80A s taktom 3,5MHz, mikropočítač obsahuje 16KB pamäte EPROM s “operačným systémom”, ktorý môže mať rôzne podoby (o tých si povieme na záver seriálu), 64kB pamäte RAM, ktorú je možné pripojiť (s alternatívnym programovým výbavením) aj v AllRAM móde.
Základná konštrukcia má čierno-biely videovýstup, ktorý je možné rozšíriť doplnkovou konštrukciou aj o farebný videovýstup v norme PAL a taktiež VHF výstup. Rovnako ako pôvodný mikropočítač aj MISTRUM má samozrejme vstup a výstup pre kazetový magnetofón za účelom ukladania programov (programy nahrané na pásku zo ZX Spectra idú bez problémov nahrať do MISTRUM-u a naopak), na rozdiel od originálu má priamo zabudovaný interface pre pripojenie joysticku. Systémový konektor je vyvedený rovnako ako v originálnom počítači, používa síce iný typ konektora, ale nie je problém zhotoviť redukciu na priamy konektor, korá nám umožní využívanie ďalších doplnkov pôvodne skonštruovaných pre ZX Spectrum.
Vzhľadom na pomerne vysoký počet integrovaných obvodov (tuším 69, ak ma pamäť neklame), je doska plošných spojov výrazne väčšia, ako tá pôvodná. Autori dosku umiestnili do krabice spájkovanej z cuprextitu a olepenej samolepiacou tapetou, v samotnom AR je fotografia krabice zlepenej z pregejky a nakoniec v múzeu (Muzeum výpočetní techniky FIT VUT Brno), kde sa (pokiaľ viem) jediný dochovaný kus nachádza, je umiestnený v krabici z nejakého dymového plastu mne neznámeho pôvodu. Taktiež je tam vystavená krabica od terminálu Zvezda, ktorej fotografia bola dosť zavádzajúco uverejnená na úvodnej stránke spomínaného Amatérskeho rádia, avšak tá obsahuje iba jednu z verzií klávesnice (a ešte nedokončenú).
To by bolo na úvod asi všetko, nabudúce si niečo povieme o samotnom vzniku repliky.